Naše zvieratká

HUGO II. Pampadžúni Čvíkota

Huginkovi predkovia pochádzajú z juhozápadnej Afriky a je to jeden z najmenších papagájikov - Agapornis ružovohrdlý. Je to náš prvý zvierací kamarát, ktorého sme si doniesli v januári 2004 a odvtedy nás rozveseľuje svojím pískaním. Hugo je totiž veľmi spoločenský a mimoriadne rád sa porozpráva hlavne s domácimi spotrebičmi - neúnavne odpovedá na pípanie mikrovlnky, umývačky riadu, piecky na chlieb, ... Jednoducho, vďaka nemu nezabúdame týchto pomocníkov obsluhovať. Ďakujeme ti, Huginko!

QUENTIN von Melich

nar. 9.7.2006

FeLV/FIV negatívny

Tinuško je náš prvý kocúrik a príčina vzniku našej chovateľskej stanice. Napriek tomu, že túžbu mojich detí po zvieratku som na chvíľu utlmila Huginkom, po čase zistili, že by predsa len chceli mať zvieratko, s ktorým sa dá hrať aj maznať. Mladšia dcéra si dokonca začala šetriť na psíka a mňa začala prenasledovať predstava, že po krátkom čase mi k starostiam o deti a domácnosť pribudne ešte chlpaté čudo, ktoré budem musieť skoro ráno aj neskoro večer venčiť, umývať, česať, kŕmiť, … Veď kto iný by to už len robil, keď všetci rodinní príslušníci sú tak strááášne vyťažení?! So strachom som listovala v inzertných novinách a desila sa dňa, kedy tam moja dcéra objaví „ten svoj“ inzerát a bude mať dosť našetrené …

Až raz som sa dočítala ja : „Predáme mačiatka britskej modrej mačky …“ Mačka je prítulná, je to maznáčik, netreba ju venčiť – tak to by mohlo byť to pravé zvieratko pre nás! Len ma vzápätí okrem všetkých pozitív začali napádať aj všetky predsudky, ktoré sa tradujú o mačkách - škriabu, smrdia, púšťajú chlpy, roznášajú choroby, ... Ale predstava drobného pradúceho okatého chlpáčika ma začala pokúšať, až som sa rozhodla zavolať kamarátke, o ktorej som vedela, že má mačku. Treba sa jednoducho presvedčiť!

Dohodla som si návštevu - teda vlastne „inšpekciu“ - a šla na „pozorovanie“. (Magdula, prepáč!) Kamarátka mala zhodou okolností nie jednu, ale rovno párik britských modrých mačiek a ja som sa na prvý pohľad zamilovala! Medzi dverami ma vítali okrem domácich ešte nádherné zamatové striebristé kožúšky s velikánskymi oranžovými očiskami a zvedavo na mňa hľadeli. No fantázia! Moja „inšpekčná“ návšteva dopadla nad očakávanie dobre a ja som sa začala tešiť, ako dcére láskavo dovolím, aby si mohla briťáčika doniesť domov ...

Tak k nám v lete v roku 2006 prišiel Tinuško. Aj keď bol spočiatku nesmelý a od prítulného miláčika mal naozaj ďaleko, kocúrik si nás všetkých veľmi rýchlo získal. Aj manžel, ktorý prítomnosť nového člena domácnosti spočiatku vnímal nedôverčivo a spôsobom “veď nech majú baby radosť “, bol po čase prichytený, ako sa s drobcom rozpráva a bozkáva ho na hlavičku … Všetci sme sa bez výnimky stali Tinuškovými hladkačmi, krmičmi, škrabkačmi a celodennými posluhovačmi. Veď čo by človek pre to krásne nevinné stvoreniatko neurobil? Všetko! Mňa starostlivosť o Tinuška priviedla medzi ďalších milovníkov mačiek a zistila som, že chovať a šľachtiť tieto úžasné šelmičky je presne to, čo mi doteraz v mojom živote chýbalo. A keďže sme všetci usúdili, že Tinko nutne potrebuje spoločnosť, aby mu nebolo smutno keď nie sme doma, využila som situáciu a nevinne sa spýtala : “A nekúpime mu kamarátku?”

A tak sa stal Tinuško dôvodom a zároveň aj neoficiálnym zakladateľom našej chovateľskej stanice. A že ho všetci veľmi ľúbime, vymysleli sme si aj názov chovateľskej stanice podľa neho! Quenticori je spojenie mien našich dvoch mačacích miláčikov - Quentina a Corinky.

REBECCA "von Tesco"

nar. 19.3.2008

Beckinka je víťaztvom mojej neúnavnej dcéry nad tvrdou opozíciou ostatných členov domácnosti! Ako sa hovorí, keď sa veľmi chce, všetko sa dá - a moja dcéra chcela veľmi! A tak k nám jedného májového rána v roku 2008 pricestovala Beckinka - maličké šteniatko toy pudlíka. Priviezol nám ju jeden ochotný pán až z Prešova a keďže ten pán v našom meste poznal najlepšie cestu do známeho nákupného centra, Beckinka hneď dostala aj špeciálne priezvisko.

Príchod nového člena domácnosti poriadne otriasol mačacím osadenstvom - Tinko aj Corinka boli z chlpatého čuda najprv prekvapení a potom strašne urazení! Corinka dokonca dva dni nezliezla zo svojho azylu, ktorý našla na najvyššej skrini v domácnosti a odmietala aj všetky dobrôtky, ktorými som ju lákala. Dokonca sa odmietala na mňa čo i len pozrieť!

Dnes sú zo všetkých výborní kamaráti a neexistuje lepší relax, ako pozorovať Becky a mačičky pri hrách. Moja mama na príchod Beckinky reagovala asi takto: „No, už len toto vám chýbalo!“ Áno mami, máš pravdu, teraz viem, že chýbalo!

Všetky texty a fotografie použité na tejto stránke podliehajú autorskému zákonu a ich kopírovanie a zverejňovanie je možné len so súhlasom autora.